Strana 20

Blok textu: Preto tu vstupuje do seminára a 20. júna 1937 je v košickej katedrále vysvätený za kňaza. Ako kaplán vystrieda za štyri roky tri farnosti. Postupne sú to: Solivar, Ľubiša, opäť Solivar a Humenné. Od roku 1941 je farárom v Nižnom Slavkove. Rok 1952 prináša opäť zmenu a sťahuje sa do Župčan. Tam je len štyri roky a znova mení miesto, tento krát ide do Sačurova. Tam sa však dlho neohreje a v roku 1957 prichádza do farnosti Široké. Tu pôsobí 18 rokov, do roku 1975. Vo farnosti je mimoriadne obľúbený a veriaci ho majú veľmi radi. Práve počas jeho pôsobenia v Širokom sa koná Druhý Vatikánsky koncil. Jeho ducha a jeho závery sa snaží uviesť vo farnosti do života. Najmä v oblasti liturgickej vykonal veľkú prácu. Učí veriacich slovenské liturgické texty, povzbudzuje ich na činnej účasti na liturgii. V roku 1968 sa jeho zásluhou stavia fara. Na jeho intervenciu prichádzajú do farnosti rehoľné sestry. Do pamäti ľudí sa však zapísal predovšetkým svojím ľudským prístupom a príkladnou zbožnosťou. 
V roku 1975 odchádza do farnosti Dubovica, kde pôsobí až do roku 1997. V júli tohto roku odchádza na dôchodok do Župčan.

Kňazi pochádzajúci zo Širokého
V minulosti bol pre väčšinu ľudí problém dostať sa na štúdiá. Všetko záležalo od finančných možnosti rodiny. Preto aj v Širokom bolo málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Až do začiatku nášho storočia to boli výlučne kňazi. O dvoch z nich biskupovi Ladislavovi Širokayovi a Felixovi Hedrym som už hovoril, preto ich teraz už vynechám.

Krescanko Štefan
Prvým z kňazov pochádzajúcich zo Širokého o ktorom jestvujú písomné záznamy je Štefan Krescanko. Na chvíľu je potrebné pristaviť sa pri jeho mene. Vo všetkých dokumentoch sa totiž uvádza ako Štefan Keresztessy. Avšak v schematizme košickej diecézy z roku 1857 keď je poslucháčom prvého ročníka teológie, je jeho meno uvádzané v tvare Krescianko. Od vysviacky sa však vždy už uvádza ako Keresztessy. Vo farskej matrike nie je uvedené, žeby si dal zmeniť meno. Aj napriek tomu, je možné vysloviť domnienku, že silná maďarizácia v druhej polovici minulého storočia prinútila aj jeho pomaďarčiť si meno. Meno Krescanko je v obci dodnes pomerne rozšírené. 
Narodil sa 15. augusta 1838 v Širokom. Študoval v košickom seminári a tu bol 29. júna 1861 vysvätený. Ako kaplán prešiel za 7 rokov farnosti: Šarišské Dravce, Pečovská Nová Ves, Veľký Šariš a Trhovište. V roku 1868 je menovaný za administrátora v Zlatej Idke. V tej istej farnosti je od roku 1870 farárom. Posledná jeho zastávka boli Kecerovce. Tu je od roku 1880 administrátorom a od roku 1887 farárom. Zomiera 26. februára 1894.

Hedry Ľudovít
 Bol synovcom Felixa Hedryho, farára v Širokom a samozrejme členom rodiny Hedryovcov, ktorým dedina patrila. Narodil sa 15.februára 1871. Je zaujímavé, že si ponechal meno po matke Anne Hedryovej a nie po otcovi. Dôvodom by mohlo byt, že otec Ernö Schneider bol evanjelikom augsburského vyznania z Prešova. Ľudovít štúdia ukončil a bol vysvätený v roku 1893. Štyri roky bol kaplánom u svojho strýka v svojej rodnej dedine. V roku 1897 sa stáva farárom v susedných Fričovciach. Od roku 1912 až do roku 1923 je farárom v Tulčíku. A od roku 1923 až do svojej smrti 14.februára 1931 je dekanom v Košiciach.

Použité skratky

 

Úvod

1. Dejiny obce

    1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

    1.2 Prvá písomná zmienka
          zmienkou

    1.3 Široké v písomných dokumentoch

    1.4 Široké v 19. storočí

          1.4.1 Morové epidémie

          1.4.2 Vysťahovalectvo

          1.4.3 Úrad

    1.5 20.storočie

    1.5.1 Celková situácia v obci

    1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

    2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

          2.1.1 Počiatky

          2.1.2 Prvá zmienka

          2.1.3 Ladislav Širokay  († 1483)

          2.1.4 Reformácia

          2.1.5 Oheň

          2.1.6 Košická diecéza

          2.1.7 Židia

    2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

    2.3 Kňazi

          2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

          2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého

    2.4 Kostol

    2.5 Cintorín

    2.6 Filiálky

          2.6.1 Víťaz

          2.6.2 Ovčie

Záver

Bibliografia

    Pramene

    Literatúra