Nadpis strany

Strana 15

Blok textu: porovnanie katolíkov bolo vtedy 1280. Vtedy už päť rokov v Širokom fungoval židovský rabinát a ten trval až do roku 1904. Patrilo doň 41 dedín z celého okolia až po Malý Šariš a iným smerom po Rokycany. Vtedy tu mali aj vlastnú modlitebňu. Židia sa zásadne nedávali pochovávať na kresťanské cintoríny a preto majú svoj vlastný. Na ňom sú pochovaní aj židia z Víťaza, Ovčieho, Chminianskych Jakubovian, Kluknavy, Bertotoviec a Hrabkova. Od začiatku nášho storočia sa počet židov v dedine stále znižoval. Posledných vyviezli Nemci na jar roku 1942 a ich majetok sa rozpredal 2. júla toho istého roku. Všetci zahynuli v koncentračných táboroch a po vojne sa do obce žiaden nevrátil. Dejiny farnosti v 20. storočí Koncom 19.storočia sa končí výhradne patronátne právo rodiny Hedryovcov v Širokom. Postupne prechádza starostlivosť o kostol a faru na jednoduchý ľud. Samozrejme, že farnosť aj naďalej žije z nemovitosti, ktoré si v priebehu storočí nahromadila z rôznych darov. Fara aj kostol v Širokom vlastnili polia a lesy, ktoré mali v prenájme sedliaci z dediny. Títo ich obrábali a z výnosov sa udržiavali cirkevné záležitosti. Rovnako ako v minulom storočí aj na začiatku 20-tého storočia pokračuje v obci silná maďarizácia. Isté odľahčenie v tejto oblasti nastáva v roku 1915, keď je za farára v Širokom ustanovený Jozef Čársky. Sám bol Slovákom, a ani keď sa stal kňazom, nevzdal sa svojho národného povedomia. Počas jeho pôsobenia obec prečkala prvú svetovú vojnu i vznik Československej republiky. Z farnosti odchádza Čársky za administrátora do Rožňavy a neskôr sa stal košickým biskupom. Tesne pred začiatkom vojny v auguste 1938 prichádzajú do farnosti rehoľné sestry. Rehoľnice patria do kongregácie Milosrdných sestier sv. Kríža. Ich poslaním vo farnosti je predovšetkým vyučovanie v škole. Rehoľné sestry sa ubytovali v učiteľovom dome. Neskôr dostali do daru pozemok v obci pri ceste v smere na Fričovce (pri dnešnom futbalovom ihrisku). Skôr, ako by ho však začali užívať, prišli smutne známe 50-te roky a sestry museli Široké opustiť. Po revolúcii v roku 1989 bol majetok kongregácii Milosrdných sestier sv. Kríža vrátený. Tieto ho však následne predali. Rehoľnice prišli do Širokého ešte raz. Bolo to 1. februára 1969. Tento krát to boli sestry z kongregácie Božského Vykupiteľa. Boli tri a pôsobili do 28. septembra 1970, kedy pre normalizáciu museli zo Širokého odísť. V tomto období sestry bývali na fare. Dve sa starali o farskú budovu a jedna učila v škole. Zo Širokého odišli do Levoče. Vráťme sa však naspäť do rokov vojny. V tomto období pôsobí ako farára v Širokom Andrej Jerga. Bol to človek mimoriadne prísny a na túto jeho vlastnosť ľudia vo farnosti pamätajú dodnes. Počas jeho pôsobenia v rokoch 1941-43 sa robí najväčšie rozšírenie kostola. Jergu 26 marca 1944 zatkli pre jeho kázeň, v ktorej sa zastal katolíckeho školstva a bol proti rozdeleniu zemanských majetkov. Rok 1948 znamenal zabrzdenie náboženského života na celom Slovensku. Rovnako je tomu aj v Širokom. Najciteľnejšie sa to prejavilo odchodom rehoľných sestier z farnosti a potom tiež tým, že od 50-tych rokov nie sú do farnosti menovaní kapláni. Dôvod bol prozaický. Nedostatok kňazov v diecéze. Napriek všetkým snahám zostala obec Široké katolíckou. Veriaci aj napriek útlaku si podržali vernosť svojmu náboženstvu. Manifestáciou tejto ich vernosti bola každoročná púť na odpustovú slávnosť do Levoče. Svojou masovou účasťou na tejto púti dávali obyvatelia najavo svoje

Použité skratky

1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

1.2 Prvá písomná zmienka
zmienkou

1.3 Široké v písomných dokumentoch

1.4 Široké v 19. storočí

1.4.1 Morové epidémie

1.4.2 Vysťahovalectvo

1.5 20.storočie

1.5.1 Celková situácia v obci

1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

2.1.1 Počiatky

2.1.2 Prvá zmienka

2.1.3 Ladislav Širokay († 1483)

2.1.4 Reformácia

2.1.6 Košická diecéza

2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého