Nadpis strany

Strana 14

Blok textu: o veži kostola: “Veža bola z kamenných múrov spojená z kostolom a obrátená na západ, ale počas požiaru zničená. Teraz je už opäť obnovená a posvätená.” Rovnako ako kostol zhorela aj fara. Táto bola zničená úplne, alebo ako to miestny farár napísal “ad fundamenta” čiže do základov. O inventári fary píše: “Inventár fara nemá žiaden okrem kníh, ktoré sa mi podarilo pred ohňom zachrániť.” Ďalej je zoznam asi 15-tich kníh. Všetky sú teologické. Nedá sa presne určiť kedy bola fara opravená.Podľa toho však že kostol hneď v tom istom roku a podľa výpovede farára v spomínanej kanonickej vizitácii, že aj fara sa už opravuje, sa dá usúdiť, že bola postavená čoskoro. Pred požiarom bol v obci aj starobinec. Bol to vlastne len jeden opustený dom, v ktorom bola jedna izba a tri predsiene. V tomto dome bývali ľudia, ktorí všetko stratili a boli odkázaní na pomoc iných. Starobinec mal aj fundáciu, ktorá pozostávala s niekoľkých lánov polí, ktoré sa dávali do prenájmu, takže bolo postarané aj o jeho udržiavanie. Dom však pri požiari úplne zhorel. Košická diecéza Cisár František I. zriadil v roku 1804 Košickú diecézu, čo Svätá Stolica 9. augusta v tom istom roku potvrdila bulou “In universa gregis Dominici cura.” Široké zo svojimi filiálkami Víťaz a Ovčie (v tej dobe nazývanej Kiš-Víťaz čo znamená Malý Víťaz) bola zaradená do tejto diecézy. Vtedy pôsobil v Širokom farár Ján Domaniczky. On bol menovaný za dekana a tak bol zriadený širocký dekanát. Patrili doň farnosti Široké, Fričovce, Hermanovce, Križovany, Svinia, Jarovnice a Ražňany. Tak tomu bolo až do roku 1823 kedy Ján Domaniczky zomrel. Odvtedy zostal síce názov dekanátu “Širocký”, ale dekan už tu nesídlil. Dekanmi boli farári zo Svinej a Ražňan. Tento stav trval až do roku 1855. Vtedy sa k dekanátu pripojil Sabinov, dekan začal sídliť tam a názov sa zmenil na “sabinovský.” Takýto stav trvá dodnes, Široké je farnosť košickej diecézy na jej hranici z diecézou spišskou. Farár Michal Bober napísal v roku 1773 do kanonickej vizitácie, že farnosť má štyri matriky (pokrstených, sobášených, zomrelých a novoobrátencov). Tieto matriky sa bohužiaľ nezachovali. Najstaršia zachovaná matrika je kniha pokrstených a začal ju písať 1. januára 1819 farár Ján Domaniczky. Od roku 1834 je zachovaná aj matrika zomrelých. V rokoch 1851-1877 sa krsty, sobáše aj pohreby písali do jednej spoločnej matriky. Od roku 1869 sú zápisy v matrikách v maďarskom jazyku. Matriky písané od roku 1896 sa archivujú na farskom úrade. Počas celého minulého storočia až po 50-té roky nášho storočia bývali v Širokom aj kapláni. Ich menovanie súviselo pravdepodobne s veľkosťou farnosti a s faktom, že širocký farár bol zároveň aj dekanom. Na konci minulého storočia bola dvakrát opravovaná farská budova. Prvýkrát v roku 1885 z darov rodiny Hedryovcov a druhýkrát v roku 1900 na náklady veriacich farnosti. Židia Jednou z najkrajších a zároveň aj najzanedbanejších pamiatok v obci Široké je určite židovský cintorín. Tento je nemým svedkom čulého židovstva, ktoré v tejto dedine prežívalo v minulom storočí. Do roku 1818 kňazi vždy v svojich správach o farnosti v kolónke o židoch písali: “v dedine niet žiadneho žida.” V tomto roku sa to však mení. Prvýkrát sa uvádza počet židov, ktorý bol vtedy 23. Židia postupne zväčšovali svoj počet a vrchol dosiahli v roku 1869 keď ich bolo 145. Pre

Použité skratky

1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

1.2 Prvá písomná zmienka
zmienkou

1.3 Široké v písomných dokumentoch

1.4 Široké v 19. storočí

1.4.1 Morové epidémie

1.4.2 Vysťahovalectvo

1.5 20.storočie

1.5.1 Celková situácia v obci

1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

2.1.1 Počiatky

2.1.2 Prvá zmienka

2.1.3 Ladislav Širokay († 1483)

2.1.4 Reformácia

2.1.6 Košická diecéza

2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého