Nadpis strany

Strana 13

Blok textu: lepšie, veľmi slušne. Ešte zaujímavejšia je správa z roku 1721/22. Táto hovorí o tom, ako sa farnosť stala opäť katolíckou. Píše takto: “Pred povstaním Tökölyho (1678-87) bol kostol luteránsky. Potom bol katolícky a opäť luteránsky. Teraz je tomu desať rokov čo je znova katolícky. Vtedy Gabriel Berthóty skryl kľúč a katolíci vlezúc cez okno kostol zaujali.” Iné pramene hovoria, že kostol je katolícky od roku 1691. Je možné, že tento rok je dátumom prvého vrátenia kostola. Teraz uvádzam mená všetkých protestantských farárov pôsobiacich v Širokom o ktorých máme záznamy. - 1614 Tomáš Pepichius 1614 - 1632 Štefan Libschin 1632 - 1658 Johan Jasztrabinus 1658 - 1663 Johan Grünell 1663 - 1686 Mathias Paszko 1686 - 1722 Ján Zabler Podľa záznamu z roku 1721/22 je v Širokom viac luteránov ako katolíkov, môže to byt však prehnané, lebo správu písali luteráni. Tak či onak celé 18. storočia sa z náboženského hľadiska nieslo v duchu postupného prechodu obyvateľstva na katolícku vieru. Impulzom k rekatolizácii v tejto oblasti bola Jágerská diecézna synoda, ktorá sa konala v roku 1635.Táto sa svojím obsahom pripojila ku snahám ,ktoré už predtým začal vyvíjať v Ostrihomskej diecéze arcibiskup Peter Pazmáň. Synoda stanovila presné kroky (vizitácie, kult, život kléru), ktorými treba postupovať, aby sa v diecéze obnovil katolícky náboženský život. Dá sa predpokladať, že výsledky práve tejto synody uvedené do praxe pomohli širockú farnosť s celou diecézou priviesť opäť na katolícku vieru. O tomto pohybe v 18. storočí svedčí list Jána Domanického katolíckeho farára v Širokom, ktorý zaslal na biskupský úrad do Jágru. Píše v ňom: “pretože obrátencov na katolícku vieru počet stále sa zväčšuje a za pánom dekanom alebo inými predstavenými ich pre veľkú vzdialenosť nemožno posielať, bolo by dobré, aby mi Vaša excelencia udelila povolenie rozhrešovať od rezervovaných hriechov.” Je nepochybné, že týmito hriechmi sú herézy, číže odpady od katolíckej Cirkvi. List bol zaslaný v roku 1776. V tej dobe už dlho luteráni tvorili menšinu. V roku 1773 bolo v dedine 808 katolíkov a len 16 luteránov. Významnú úlohu pre rekatolizácii tejto oblasti zohrali jezuiti zo Spišského Podhradia. Títo od vtedy čo založili pútne miesto v Kluknave pravidelne chodili peši zo Spišského Podhradia až na miesto odpustovej slávnosti. Týmto veľmi povzbudili miestne obyvateľstvo a takto prirodzene ich pritiahli naspäť do katolíckej Cirkvi. Pútne miesto je zasvätené sv. Joachimovi a sv. Anne, rodičom Panny Márie a odpustové slávnosti sa tu konajú dodnes. Miesto ma vynikajúcu polohu na rozhraní troch diecéz (Košice, Rožňava, Spiš) a tak svojím dosahom ovplyvňovalo pomerne širokú oblasť. Netreba ani pripomínať obľúbenosť mariánskeho kultu. Túto kapitolu môžme uzavrieť konštatovaním, že vo farnosti Široké sa 200 rokov vyznávalo luteránske náboženstvo, a že v priebehu 18. storočia sa veriaci z farnosti vrátili ku katolíckemu vierovyznaniu. Požiar Už bol v tejto práci spomínaný veľký požiar v roku 1773, ktorý pohltil značnú časť dediny. Vtedy bol zničený aj kostol. Viackrát spomínaná kanonická vizitácia o tom píše: “po požiari je v kostole jeden oltár, ktorý sa skladá z viacerých dielov, bránu práve obnovujem a múry zostali neporušené. Výzdoba kostola je však po požiari v biednom stave.” Na inom mieste hovorí ešte aj

Použité skratky

1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

1.2 Prvá písomná zmienka
zmienkou

1.3 Široké v písomných dokumentoch

1.4 Široké v 19. storočí

1.4.1 Morové epidémie

1.4.2 Vysťahovalectvo

1.5 20.storočie

1.5.1 Celková situácia v obci

1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

2.1.1 Počiatky

2.1.2 Prvá zmienka

2.1.3 Ladislav Širokay († 1483)

2.1.4 Reformácia

2.1.6 Košická diecéza

2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého