Nadpis strany

Strana 11

Blok textu: Dejiny farnosti Všeobecný prehľad dejín farnosti Počiatky Tak ako nemáme doklad o založení dediny, chýba nám aj písomná zmienka o zriadení fary či o postavení kostola. Na začiatok preto niekoľko dôležitých udalostí či skutočností, ktoré podstatnou mierou ovplyvnili vývoj náboženskej situácie v tejto oblasti pred prvou písomnou zmienkou o farnosti. Základným predpokladom pre rozvoj kresťanstva v tejto oblasti, ako aj na celom Slovensku, je určite príchod sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu. Aj keď svojím pôsobiskom boli od týchto končín vzdialení niekoľko sto kilometrov, iste ohlas ich misie našiel odozvu aj v našich krajoch. Ďalšou dôležitou udalosťou pre historický vývin duchovného života v našej obci je príchod Maďarov do strednej Európy a s tým následne spojený vznik Uhorského kráľovstva.
Sv. Štefan, prvý Uhorský kráľ, rozdelil svoju ríšu do desiatich diecéz. Oblasť našej obce pripadla Jágerskému biskupstvu a patrila doň celých 8. storočí. Treba spomenúť ešte dve cirkevné inštitúcie geograficky blízke, ktoré tiež zohrali svoju rolu pri vytváraní duchovnej situácie našej oblasti v 11. a 12. storočí. Sú to Spišské prepošstvo a Benediktínsky kláštor v Hrabkove. Spišské prepošstvo, zriadené koncom 12. Storočia, malo celonárodný význam. Bola to jediná významnejšia cirkevná inštitúcia v tejto oblasti. Geografická blízkosť Spišskej Kapituly k územiu obce Široké nabáda usúdiť, že práve ona zohrala veľmi dôležitú úlohu pri formovaní cirkevných dejín tejto dediny. Benediktínsky kláštor v Hrabkove pochádza z konca 11.storočia. Benediktíni, ktorých heslom bolo “Ora et labora” (Modli sa a pracuj), určite dokončili pokresťančenie našich krajov, ak to bolo potrebné a učili tunajších ľudí novým spôsobom obrábania pôdy ako to robili v celej Európe. Neskôr v priebehu 13.storočia alebo na začiatku 14.storočia benediktíni Hrabkov opustili. V roku 1334 totiž majiteľ Hrabkova Mikuláš z Perína zakladá v tejto usadlosti kláštor augustiniánov, ktorý dostal patrocínium Ducha Svätého. Toto sú základné poznatky, z ktorých je nutné vychádzať pri charakterizovaní náboženského života obce Široké. Prvá zmienka. Nejestvuje bohužiaľ písomný dokument, ktorý by dosvedčoval založenie farnosti či stavbu kostola. Preto ani nie je možné tieto skutočnosti presne datovať. Michal Bober, farár v Širokom, v kanonickej vizitácii z roku 1773o kostole píše: “Možno povedať zakladajúc na dohade, že bol postavený za čias sv. Štefana I. Uhorského kráľa, kedy každých desať usadlostí budovalo jeden kostol. Pre toto tvrdenie pripájam, že ak kostol v Hrabkove, ktorý patril benediktínskemu opátstvu Sv. Ducha, mohol stáť, prečo by v tom istom čase nemohol stáť aj tento.” Mal pravdu v tom, že v dobe sv. Štefana malo každých desať dedín postaviť jeden kostol. Ale v čase, keď žil tento kráľ ešte benediktíni v Hrabkove neboli, takže tam žiaden kostol nestál. Tobôž potom nejestvoval kostol v Širokom, veď ešte nebola ani samotná dedina. Pravdepodobne vznikol až v druhej polovici 13. storočia. Isté je, že v rozmedzí rokov 1332-1337 už bol. Pápeži a pápežská kúria, ktorí vtedy sídlili v Avignone, predpísali užívateľom cirkevných benefícií v Uhorsku desiatky. Pri ich platení sa

Použité skratky

1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

1.2 Prvá písomná zmienka
zmienkou

1.3 Široké v písomných dokumentoch

1.4 Široké v 19. storočí

1.4.1 Morové epidémie

1.4.2 Vysťahovalectvo

1.5 20.storočie

1.5.1 Celková situácia v obci

1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

2.1.1 Počiatky

2.1.2 Prvá zmienka

2.1.3 Ladislav Širokay († 1483)

2.1.4 Reformácia

2.1.6 Košická diecéza

2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého