Nadpis strany

Strana 8

Blok textu: potlačilo. Už na jeseň 1831 popravili 119 hlavných vodcov povstania a 4000 ľudí dali zatvoriť do väzenia. Vráťme sa však naspäť k cholere. Nevieme koľko ľudí zomrelo na túto zákernú chorobu v roku 1831. V roku 1855 však vypukla opäť. Vtedy si v celej našej farnosti, teda aj vo Víťazí a Ovčom, vyžiadala 72 obetí máme o tom záznam vo farskej matrike. Tam je zaznamenaná ešte dvakrát a to v roku 1866 a v roku 1873. Prvýkrát vlastne vyčíňala len vo Víťazi a za jediný mesiac október zomrelo 28 ľudí. Druhý raz teda v roku 1873 zomrelo 32 ľudí, opäť počítajúc celú farnosť. Vysťahovalectvo Prípady cholery ale aj hladomory, ktoré postihli Východné Slovensko v rokoch 1846-47 a potom v rokoch 1950-55, ako aj rabovanie spojené s vojnovými akciami v revolučnom roku 1848 prispeli k tomu, že keď sa v polovici minulého storočia zdvihla vysťahovalecká vlna, zasiahla aj našu obec. Pre podloženie tejto skutočnosti uvediem niekoľko čísel. V roku 1883 žilo v dedine 1219 obyvateľov. Ročný prírastok obyvateľov sa pohyboval okolo 10 ľudí. Avšak v roku 1893 nebolo o 100 ľudí viac ako by sme mohli predpokladať, ale len 1037 teda o dvesto menej. To znamená, že za oceán odišiel každý šiesty a ak budem rátať aj ročný prírastok tak každý štvrtý obyvateľ Širokého. Tento trend pokračoval aj naďalej a v roku 1900 malo Široké len 942 obyvateľov. Úrad V roku 1785 sa začala reorganizácia štátnej správy v Uhorsku. Výsledkom bolo rozdelenie územia Šarišskej župy na 9 okresov. Široké sa stalo v roku 1831 sídlom služnovského okresu so 41 obcami a v roku 1850 až s 50-timi obcami. Podľa ústneho svedectva sa tento úrad nachádzal za kostolom. Hneď vedľa bol dom hajdúcha a dereš. Novinová správa z roku 1873 potvrdzuje, že sa v Širokom ešte úradovalo. Stav však bol už neúnosný a sudcu museli voziť z Prešova. Podľa tejto správy sa za priestupok udeľoval trest 30 palíc. Postupne sa štátna správa úplne centralizuje do Prešova a tak služnovský úrad v Širokom koncom 70-tych rokov minulého storočia zaniká. 20.storočie Celková situácia v obci Začiatok 20.storočia bol poznačený silnou maďarizačnou snahou zo strany vrchnosti. Už od druhej polovice 19.storočia sa farské matriky píšu maďarsky. Maďarčina tak nahrádza doteraz prevládajúcu latinčinu. Rovnako aj písomnosti okresného súdu II .triedy, ktorý sídlil v Širokom, sú od polovice minulého storočia písané v maďarskom jazyku. V škole bola vyučujúcim jazykom rovnako maďarčina. Hedryovci, zemania v Širokom chodili do obce len na leto, všetok ostatný čas trávili v Budapešti. Ich rodným jazykom bola samozrejme maďarčina. Obyvateľstvo je však úplne slovenské. Preto bez väčších problémov vydržalo tlak, ktorý bol na neho vyvíjaný po rakúsko-madarskom vyrovnaní v roku 1867. Samozrejme, že v týchto krajoch ľudia medzi sebou nehovorili spisovnou slovenčinou, ale všeobecne používané bolo šarišské nárečie. Ked Európu v roku 1914 zachvátil vojnový požiar, jeho dôsledky pocítilo aj

Použité skratky

1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

1.2 Prvá písomná zmienka
zmienkou

1.3 Široké v písomných dokumentoch

1.4 Široké v 19. storočí

1.4.1 Morové epidémie

1.4.2 Vysťahovalectvo

1.5 20.storočie

1.5.1 Celková situácia v obci

1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

2.1.1 Počiatky

2.1.2 Prvá zmienka

2.1.3 Ladislav Širokay († 1483)

2.1.4 Reformácia

2.1.6 Košická diecéza

2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého