Strana 9
Blok textu: Široké. Do cisárskeho vojska boli neustále verbovaní noví a noví muži. Mnohí z nich sa už domov nikdy nevrátili. Ich rodiny, kedže nemohli chodiť modliť sa na ich hroby, dávali im stavať kríže v blízkosti ciest vedúcich do obce. Vojna sa neuspokojila ani s ľudskými životmi a v roku 1916 zobrala aj zvon z kostolnej veže. Po skončení vojny a vzniku prvej československej republiky nastávajú v obci zmeny. Madarskú vrchnosť a žandárstvo nahrádzajú českí žandári. Do školy prichádzajú českí učitelia. Takýto stav trval až do roku 1938, kedy sa prvá Československá republika rozpadla. Najväčším vlastníkom pôdy je aj nadalej rodina Hedryovcou, ktorí sú už natrvalo usadení (po celý rok) v Širokom. Aj napriek veľkým očakávaniam ani prvej republike sa nepodarilo uspokojivo vyriešiť hospodársku situáciu. Aj nadalej vládne na Slovensku bieda. Preto v 20-tých a 30-tých rokoch nastupuje druhá veľká vysťahovalecká vlna. Počet obyvateľov obce preto stagnuje a v roku 1930 má Široké 1 084 občanov. Aj v Amerike sa vysťahovalci snažili držať pospolu. Väčšina vysťahovalcov z obce sa usídlila v Pitsburgu a jeho blízkom okolí. Od roku 1927 sa v Širokom konajú pravidelné jarmoky. Jarmok bol dvakrát do roka. Prvý bol v utorok po Tomášovi a druhý v utorok po Klimentovi. Obidva sa konali za dedinou smerom na Fričovce za dnešným futbalovým ihriskom. Po vzniku samostatného Slovenského štátu opäť nastávajú zmeny na štátnych postoch. Českých žandárov vymieňajú slovenskí. V škole namiesto českých učiteľov učia rehoľné sestry. Druhú svetovú vojnu prežila obec rovnako ako aj celé Slovensko v pomernom pokoji. Vo vojnovom čase v roku 1942 sa do obce zavádza elektrický prúd. Práce začali 7.apríla a 1.júna už boli ukončené. Vojna sa do obce dostala vlastne až v októbri 1944, kedy ju obsadili nemecké vojská. Celé tri mesiace potom museli všetci muži a ženy vo veku od 16 do 60 rokov kopať zákopy pod Braniskom. Nemci tu plánovali trvalejšiu obranu. Zákopy popod celé Branisko zostali dodnes. Pamätníci spomínajú na nemeckých vojakov ako na veľmi slušných ľudí. Túto povesť pokazili iba jednotky SS, ktoré rabovali dedinu 13.-14.januára 1945. Rozbili byt riaditeľa školy, notársky a poštový úrad a z domácností ukradli potraviny. Kronika obce spomína, že 19.januára vstúpili do obce príslušníci Československej brigády. Vôbec nič nehovorili o ruskej armáde. Pamätníci však potvrdzujú, že v obci boli nielen československí, ale aj ruskí vojaci. Keďže Nemci boli na Branisku dobre opevnení, nebolo možné ho dobyť. Preto 22.januára 1.československá brigáda urobila obchvat cez Šindliar, Lipovce a Vyšný Slavkov a tak prinútili Nemcov na ústup. Títo sa z Braniska stiahli 24.januára. Toho istého dňa sa v kostole konalo slávnostné TE DEUM. Zo Širokého vo vojne zomrelo deväť ľudí okrem Židov, z ktorých sa nikto nevrátil. Po vojne zostáva Široké dedinou samostatne hospodáriacich roľníkov aj ked už prví obyvatelia začínajú dochádzať za prácou do blízkych Krompách. Z tohoto dôvodu nemá KSS v obci podporu, o čom svedčia aj výsledky volieb z roku 1946. Demokratická strana získala 676 hlasov a komunisti len 26. Napriek tomu prebratie moci komunistami vo februári 1948 má silný dopad na obec. Už od začiatku 50-tých rokov je na roľníkov neustále vyvíjaný tlak, aby vstúpili do družstva. Pri presviedčaní sa nevyberajú prostriedky a mnohých zobrali aj na niekoľko dní do prešovského väzenia. Nakoniec pod tlakom družstvo 2.januára 1960 vzniklo. Miestny kronikár na jar roku 1968 napísal, že obyvateľstvo sa veľmi teší demokratizačnému procesu a že má radosť z novej slobody. Táto správa je veľmi zaujímavá už len pre to, že inak je celá kronika písaná štýlom veľmi nakloneným komunistickej vláde. Dňa 21.augusta 1968 po polnoci vošli do obce prvé ruské tanky. Ich dlhá kolóna znamenala koniec demokracie v Československu. Keďže obcou prechádzala hlavná cesta, väčšina ruskej posádky prešla cez ňu. Naviac túto kolónu podľa svedkov doprevádzali vojenské

Použité skratky

 

Úvod

1. Dejiny obce

    1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

    1.2 Prvá písomná zmienka
          zmienkou

    1.3 Široké v písomných dokumentoch

    1.4 Široké v 19. storočí

          1.4.1 Morové epidémie

          1.4.2 Vysťahovalectvo

          1.4.3 Úrad

    1.5 20.storočie

    1.5.1 Celková situácia v obci

    1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

    2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

          2.1.1 Počiatky

          2.1.2 Prvá zmienka

          2.1.3 Ladislav Širokay  († 1483)

          2.1.4 Reformácia

          2.1.5 Oheň

          2.1.6 Košická diecéza

          2.1.7 Židia

    2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

    2.3 Kňazi

          2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

          2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého

    2.4 Kostol

    2.5 Cintorín

    2.6 Filiálky

          2.6.1 Víťaz

          2.6.2 Ovčie

Záver

Bibliografia

    Pramene

    Literatúra