Strana 7

Blok textu: Hendrichovce, Šindliar, Fričovce, Široké, Ovčie, Víťaz, Hrabkov a Križovany adresovali zemanom do Bertotoviec. Žiadosť je zo 14. februára 1628 a nie je známe kto ju napísal. Zaujímavosťou je, že je písaná po slovensky, alebo lepšie povedané šarišsky. Poddaní v tejto petícii prosia, “aby im páni ráčili desiatky a iné dane na robotu premeniť. A to tak, že 3 dni budú robiť na pánskom zo statkom a tri dni pešo.” V tej dobe už okrem osadenstva fary žilo v Širokom len poddanské obyvateľstvo. Zemania teda odišli niekedy v 16. storočí. Pomôckou pri stanovení bližšieho dátumu by mohla byť iná veľká udalosť v 16. storočí.
V roku 1552 vznikla z iniciatívy kráľa Ferdinanda poštová linka Bratislava - Košice. V Širokom zriadili poštovú stanicu. Takáto stanica bola významnou budovou, alebo lepšie povedané komplexom budov. Musela mať dom poštmajstra, hospodárske budovy, stajne pre kone, ktoré sa na každej stanici menili a ďalšie stavania. Avšak už za niekoľko rokov stanicu preložili do Bertotoviec. Je teda pravdepodobné, že tieto dve zmeny, preloženie zemanskej kúrie a preloženie poštovej stanice sa udiali spoločne alebo aspoň bezprostredne po sebe. Pospolitý ľud predsa vtedy poštu nepotreboval, čo nemožno povedať o bohatých zemanoch, u ktorých bolo vecou cti a prestíže mať vo svojom sídle poštovú stanicu.
Nešťastne začalo v oblasti horného Šariša 18. storočie. V rokoch 1708 a 1710 vypukla v mestách a dedinách horného Uhorska morová epidémia na následky ktorej zahynuli až 2/3 obyvateľstva. V rokoch 1715 - 1720 vyslal na územie dnešného Slovenska cisár Karol VI. sčítacích komisárov stavu krajiny. Z ich záznamov sa dozvedáme: “V oblastiach Braniska a Levočského pohoria je úžasná spustlosť a neopísateľná bieda a úbytok obyvateľstva.” Po týchto udalostiach sa obec veľmi rýchlo rozvíjala a rozrastala. Tento rast spomalil 10. máj 1773. V tento deň veľká časť dediny ľahla popolom. Ako vznikol požiar nevieme, ani koľko domov presne zhorelo. Kronika, ktorá sa vedie na obecnom úrade od roku 1900, spomína, že podľa zachovanej tradície pri veľkom požiari zhorela celá dedina, okrem dvoch domov. S istotou môžme tvrdiť len, že zhoreli kostol a fara. Je pravdepodobné, že vtedy už opäť bola v Širokom zemianska kúria. Počas 18. storočia totiž rodina Hedryovcov získala väčšinu tunajšej pôdy a poddaných a zriadila si tu malé sídlo. Naproti tomu ich najväčší rivali Berthotyovci získali prevahu v susednom Víťazi. Dom Hedryovcov stál v blízkosti dnešného Domu záhradkárov. Nevedno či zhorel aj ich dom. Čoskoro po požiari bola dedina, už vtedy najväčšia v okolí, obnovená. 

Široké v 19. storočí
Morové epidémie
Podobne ako v minulých storočiach aj v 19. niekoľko krát vyčíňala v oblasti pod Braniskom cholera. Rozdiel je len v tom, že epidémie z minulého storočia máme pomerne dobré zdokumentované, pretože sa viedli farské matriky. Táto choroba nebola v stredoveku a vlastne až po začiatok nášho storočia ničím nezvyčajným. Najmä počas vojen (v našej oblasti náboženské vojny v 16.a 17. storočí.) často vypukla a kosila tisíce ľudských životov. Prvý krát je doložená písomnosťami z roku 1831. Vtedy sa k nej pridal aj hlad zapríčinený dlhotrvajúcim suchom. Táto epidémia sa vtedy šírila z Ázie a o jej príchode sa už dopredu vedelo. Preto sa jej snažili predísť sypaním chlóru do studní.  Keď chorela prišla na Východnom Slovensku sa rozšírila povera, že chorobu zapríčinil prášok, ktorý sypali do studní. Preto v Spišskej, Šarišskej a Zemplínskej župe vzniklo povstanie proti šľachte. Centrom povstania bol Merník pri Vranove. Páni z Merníka vlastnili aj pozemky v Kľuknave. Tak sa ohnisko povstania prenieslo na Spiš. Odtiaľ bol už len krok do Víťaza. Práve tam bolo centrum povstania na Šariši. Zo šarišských dedín sa k nemu pripojili Široké, Ovčie, Hrabkov, Hendrichovce, Križovany, Klenov, Rulová Huta, Meretice, Radačov, Blažov, Brezovica, Plaveč, Chabžany, Janovník a Brestov. Dobová kronika o tom píše: “sprostí ľud še pozdvihovac počínal.” Na pomoc šľachta privolala cisárske vojsko a to povstanie

Použité skratky

 

Úvod

1. Dejiny obce

    1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

    1.2 Prvá písomná zmienka
          zmienkou

    1.3 Široké v písomných dokumentoch

    1.4 Široké v 19. storočí

          1.4.1 Morové epidémie

          1.4.2 Vysťahovalectvo

          1.4.3 Úrad

    1.5 20.storočie

    1.5.1 Celková situácia v obci

    1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

    2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

          2.1.1 Počiatky

          2.1.2 Prvá zmienka

          2.1.3 Ladislav Širokay  († 1483)

          2.1.4 Reformácia

          2.1.5 Oheň

          2.1.6 Košická diecéza

          2.1.7 Židia

    2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

    2.3 Kňazi

          2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

          2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého

    2.4 Kostol

    2.5 Cintorín

    2.6 Filiálky

          2.6.1 Víťaz

          2.6.2 Ovčie

Záver

Bibliografia

    Pramene

    Literatúra