Nadpis strany

Strana 5

Blok textu: DEJINY OBCE Dejiny pred prvou písomnou zmienkou. Aj keď prvá písomná zmienka je až z roku 1320, je isté, že dedina existovala už pred tým. Odkedy teda? Na túto otázku nejestvuje presná odpoveď. Vykopávky potvrdili osídlenia z čias Veľkomoravskej ríše v katastroch dnešných obcí Ostrovany a Chminianska Nová Ves. Tieto nálezy potvrdzujú, že v 9. a 10.storočí už údolie Veľkej Svinky, v ktorom leží aj Široké, je osídlené. O tom, či vtedy bolo nejaké sídlisko aj na území dnešnej dediny Široké, nemôžme nič povedať, pretože sa tu žiadne vykopávky bohužiaľ nikdy nekonali. Trochu svetla do problému, by mohlo vniesť jestvovanie dvoch sídlisk “Budzín” a “Maliník”. Obidve jestvovali v tesnej blízkosti dnešnej obce a podľa názoru jazykovedcov ich názvy napovedajú, že vznikli niekedy v 10.-11.storočí. Obe existovali podľa písomných zmienok ešte v 14. storočí a to už spolu s obcou Široké. Zanikli koncom 14. storočí. Dodnes sa názvy Budzín a Maliník používajú ako názvy chotárov v katastri obce. Budzín sa nachádza pod lesom nad osadou Branisko. Maliník je na opačnej strane. Jeho poloha je severne od Širokého a dnes je v tomto mieste pole s názvom “Malikovská”. Ďalšie sídlisko v blízkosti obce vzniká po vpáde Maďarov do našej oblasti v susednom Víťaze. Osada vzniká z pôvodným názvom Vitézmezo vo význame Legionárova zem. Úlohou tejto osady bolo strážiť údolie Dolina a na Sľubici pomocou ohňa a dymu prenášať signály medzi šarišom a Spišom. Nakoniec aj meno samotnej obce napovedá jej skorší pôvod. Po tatárskych vpádoch (1240-41) povolal uhorský kráľ Belo IV. z Nemecka kolonistov, ktorý sa mali usadiť na východe jeho kráľovstva a naučiť tamojšie obyvateľstvo brániť sa proti vpádom Tatárov. Niektorí z nich si zakúpili od majiteľov pôdy šoltýšské práva a zakladali dediny. Zachovala sa nám takáto správa o založení blízkej dediny Šindliar z 8. februára roku 1331. V nej Marše držiteľ tejto zeme potvrdil Mikulášovi Schindlerovi šoltýšské právo, predal mu pôdu vo svojom dedičnom lese medzi dedinou Štefanovce a oproti Spišským vrchom. Schindler mal na tomto mieste zhromaždiť ľudí. Pred tým podobným spôsobom vznikli okolité dediny: Frich - Fričovce, Herman - Hermanovce, Bertolt - Bertotovce, Hendrich - Hendrichovce. Široké však nie je odvodenina od nejakého nemeckého mena, je teda pravdepodobne, že vzniklo o niečo skôr. V starých latinsky písaných listinách sa spomína ako “Syroka”, v maďarských “Sirokán”. Meno je evidentne slovenského pôvodu a poukazuje pravdepodobne na veľkosť údolia v ktorom sa dedina nachádza. Veľkosť tohto údolia je naozaj veľmi protikladná k úzkemu údoliu Veľkej Svinky od Fričoviec až po Chminianskú Novú Ves. Prvá písomná zmienka o obci. Pred tým než prejdeme k samotnej zmienke, je potrebné objasniť súvislosti, za akých vznikla. Od začiatku 13. storočia celé územie v údolí potokov Malá a Veľká Svinka patrilo k panstvu Svinia. Zemepánom bol bán Slavónska Bank. Tento sa však previnil proti kráľovi, tým že pomáhal jeho nepriateľom. Preto mu kráľ Belo IV. tento majetok odobral. V roku 1262 ho daroval Maršemu, “pretože tento Marše, syn Benedikta, náš verný syn, nám preukázal veľké služby v Bulharsku a aj na iných našich výbojoch, kde bol aj ranený.” Títo Maršeovci boli pánmi vo Svini až do začiatku nášho storočia. V kráľovej darovacej listine sa uvádza iba Svinia a priľahlé dediny Jarovnice a Chminianská Nová Ves. Aj keď sa obec Široké výslovne nespomína, predsa len tento dokument

Použité skratky

1.1 Dejiny pred prvou písomnou zmienkou

1.2 Prvá písomná zmienka
zmienkou

1.3 Široké v písomných dokumentoch

1.4 Široké v 19. storočí

1.4.1 Morové epidémie

1.4.2 Vysťahovalectvo

1.5 20.storočie

1.5.1 Celková situácia v obci

1.5.2 Niektoré výnimočné udalosti

2. Dejiny farnosti

2.1 Všeobecný prehľad dejín farnosti

2.1.1 Počiatky

2.1.2 Prvá zmienka

2.1.3 Ladislav Širokay († 1483)

2.1.4 Reformácia

2.1.6 Košická diecéza

2.2 Dejiny farnosti v 20. storočí

2.3.1 Kňazi pôsobiaci v Širokom

2.3.2 Kňazi pochádzajúci zo Širokého